Urológia
Urológia je chirurgický lekársky odbor zaoberajúci sa diagnostikou a terapiou chorôb vylučovacej sústavy a mužských pohlavných orgánov.
Liečebná starostlivosť špecializácie urológie je zameraná na komplexnú diagnostiku a liečbu – operatívnu aj konzervatívnu - urologických ochorení dospelých aj detí, vrátane medziodborovej spolupráce. Urológia spolupracuje najmä s nefrológiou (vďaka nadväznosti močových ciest na obličky), gynekológiou, onkológiou a klinickou genetikou.
Urologické ochorenia:
Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré sa liečia na urológii, patria močové kamene a s nimi spojené obličkové koliky, ochorenia prostaty (benígna hyperplázia, nádory, zápaly), infekcie močových ciest, ochorenia semenníkov, inkontinencia (najmä mužská, ženská je skôr záležitosťou gynekológie) a traumy močových ciest.
Hyperplázia prostaty
Ide o nezhubné ochorenie mužov prejavujúce sa ťažkosťami pri močení. Vo veku nad 50 rokov ide o bežné ochorenie, ale výnimkou nie sú ani muži podstatne mladší (13% mužov vo veku 40 – 49 rokov má už určité príznaky). Po 70. roku týmto ochorením trpí približne 90% všetkých mužov. K rizikovým faktorom patrí bohužiaľ predovšetkým vek, ktorý je neovplyvniteľným faktorom, ďalej potom zvýšená produkcia testosterónu. Tiež tu môžu zohrávať úlohu dedičné faktory.
Závažnosť ochorenia sa nehodnotí ani tak podľa toho, ako je prostata veľká, ale predovšetkým podľa intenzity problémov s močením. Odborne sa im hovorí LUTS (symptómy dolných močových ciest - Lower Urinary Tract Symptoms). Možnosti liečby LUTS: konzervatívny postup, farmakoterapia, chirurgická liečba.
Karcinóm prostaty
Karcinóm prostaty je ochorenie s celosvetovo rastúcim počtom novo zaznamenaných prípadov. Podľa štatistických údajov je najčastejším nádorovým ochorením mužov v rozvinutých krajinách a po karcinóme pľúc druhou najčastejšou príčinou úmrtia z onkologických dôvodov. Karcinóm prostaty tvorí asi 7,1% všetkých nádorových ochorení. Podľa údajov Globocanu z roku 2018 predstavuje počet novo zaznamenaných karcinómov prostaty v SR 135 prípadov na 100 000 mužov a úmrtnosť 6,7 prípadov na 100 000 mužov.
Riziko karcinómu prostaty stúpa s vekom. Výskyt do 74 rokov veku je len 3,73%.(Zdroj: Bray_et_al-2018-CA__A_Cancer_Journal_for_Clinicians) Základom diagnostiky je vyšetrenie prostaty per rektum a odber krvi na ukazovateľ aktivity prostaty, tzv. prostatický špecifický antigén (PSA). Jeho hodnota môže napovedať, či daný muž má vyššie riziko vzniku alebo nositeľstva rakoviny prostaty. Hladina PSA vzrastá v priebehu života, ale samotná hodnota PSA nemusí nutne súvisieť s rakovinou – príčinou zvýšenia PSA môže byť tzv. benígna hyperplázia prostaty. Potvrdenie alebo vylúčenie nádoru prostaty je možné tzv. biopsiou prostaty.
Liečba karcinómu prostaty závisí od mnohých faktorov, z ktorých najpodstatnejší je rozsah a typ nálezu. Zahŕňa ako konzervatívne postupy (od pozorného vyčkávania, tzv. watchful waiting WW až po aktívne sledovanie), tak aj postupy radikálnej liečby. Radikálna liečba potom zahŕňa chirurgické a rádioterapeutické postupy, hormonálnu a chemoterapeutickú liečbu. Odhaduje sa, že v roku 2018 bude v SR zaznamenaných celkom 1600 až 1800 nových prípadov KP. Za posledných tridsať rokov sa celkové päťročné prežitie u KP radikálne zvýšilo vďaka novým liekom a terapeutickým prístupom. Aj napriek tomu zomiera ročne na Slovensku 500 až 600 pacientov ročne na rakovinu prostaty.( Zdroj: http://sus.sk/o-karcin-me-prostaty)
Inkontinencia a OAB
Ak dochádza k nechcenému úniku moču, hovoríme všeobecne o inkontinencii. Pri hyperaktívnom močovom mechúre je možné rozlišovať „vlhkú“ a „suchú“ formu. Mnoho pacientov síce moč udrží, ale iba za cenu psychického vypätia, čo vedie k množstvu ťažkostí v spoločenskom živote, pri cestovaní, sexe alebo v zamestnaní. Podľa typických klinických prejavov definujeme tieto typy inkontinencie: stresová (záťažová), urgentná, nutkavá, zmiešaná, reflexná, paradoxná ischúria (z pretekania).
V dôsledku nových liečebných možností sa zmenil pohlaď aj na diagnostiku inkontinencie. Do urológie boli preto zavedené nové pojmy. Jedným z nich je urgencia – teda intenzívny pocit nutnosti vyprázdniť močový mechúr, ktorý je jedným z hlavných príznakov novo uznanej choroby hyperaktívny močový mechúr (overactive bladder, OAB), súbor symptómov definovaný ako "urgencia s alebo bez inkontinencie“ sprevádzaná zvyčajne naliehavým nutkaním a častou frekvenciou močenia cez deň aj v noci vrátane únikov moču. Ide o zložitú poruchu funkcie svalov a nervov močového mechúra - s opakovanými, najčastejšie falošnými, stále sa zosilňujúcimi nervovými signálmi vyžadujúcimi okamžité vymočenie. Môže byť buď prejavom iného ochorenia alebo samotnou chorobou.
Liečba OAB:
Dôležitý je komplexný prístup k problematike OAB – kombinácia farmakoterapie s úpravou životného štýlu, vrátane životosprávy, redukcie telesnej hmotnosti a rehabilitácie a posilňovania svalov panvového dna. Farmakologická liečba: Základná inervačná os zahŕňa šedú kôru mozgovú, pontinné mikčné centrum, sakrálne mikčné centrum (S2-S4) a periférne autonómne a somatické nervy. Porucha na ktorejkoľvek úrovni sa prejaví narušením funkcie dolných močových ciest. Pre liečbu OAB je k dispozícii veľké množstvo liekov s rozdielnym pôsobením na rôznych cieľových miestach.
Farmakoterapia zohráva hlavnú úlohu a v súčasnej dobe je v rámci konzervatívnej liečby OAB považovaná za metódu voľby.
Erektilná dysfunkcia (ED) a jej liečba
Erekcia je komplexný neuromuskulárny proces, na ktorom sa podieľajú anatomické štruktúry penisu, a ktorý je pod kontrolou endokrinného a centrálneho nervového systému. Mužská erektilná dysfunkcia (ED) je definovaná ako trvalá (najmenej 6 mesiacov prítomná) neschopnosť dosiahnuť a/alebo udržať erekciu dostatočnú pre uspokojivý pohlavný styk. ED je významný medicínsky problém, ktorý v súčasnosti postihuje približne 5 – 20 % (150 – 300 miliónov) mužov na celom svete. Na Slovensku je podľa odhadov asi 500 000 mužov postihnutých ED. U mužov nad 50 rokov sa erektilná dysfunkcia vyskytuje u 50 % populácie a u pacientov s diabetom je číslo ešte vyššie.
K rizikovým faktorom porúch erekcie okrem diabetu a hypertenzie patrí fajčenie, obezita, stres, operácie v oblasti malej panvy, užívanie rôznych liekov a ďalšie. Náhle zhoršenie erekcie môže byť príznakom iného závažného ochorenia a je nevyhnutné čím skôr vyhľadať odbornú pomoc. Príčiny ED sú vo väčšine (80 %) prípadov organického pôvodu (vaskulogénne, neurogénne, endokrinné, anatomické a pod.), približne v 20 % ide o čisto psychogénnu etiológiu.
Dnes je známych viac ako 200 druhov liekov (napríklad niektoré: antihypertenzíva, antipsychotiká, antidepresíva, antiandrogény, anabolické steroidy, drogy a pod.), ktoré môžu negatívne ovplyvniť erekciu.
Diagnostika ochorenia:
V diagnostike erektilnej dysfunkcie sa využívajú základné a špeciálne vyšetrovacie postupy. Anamnéza, dotazníky, fyzikálne vyšetrenie, ultrazvuk a rozbor krvi patrí k základným vyšetreniam. Na skríning a orientačné informácie o pacientovi s ED sa v klinickej praxi osvedčili viaceré dotazníky – napríklad IIEF (Interantional Index of Erectile Function), EHS (Erectile Hardness Scale), SHIM (Sexual Health Inventory of Men) a iné. Okrem podrobného urologického a sexuologického vyšetrenia je vhodné aj interné vyšetrenie k vylúčeniu iného základného ochorenia (hypertenzia, cukrovka, ischemická choroba).
Farmakologická liečba:
Je stále ešte symptomatická a je indikovaná najmä v prípadoch, keď dochádza k poruche vo viac ako štvrtine pokusov o uskutočnenie pohlavného styku. Existuje už niekoľko generácií liekov. Líšia sa medzi sebou rýchlosťou nástupu účinku a dĺžkou pôsobenia. Pri terapii porúch erekcie sú najčastejšie používané preparáty (inhibítory) blokujúce aktivitu enzýmu fosfodiesterázy 5. Typu (I-PDE5) – čím podporujú relaxáciu hladkej svaloviny kavernóznych telies penisu a priaznivo ovplyvňujú hemodynamiku erekcie. Zo skúseností z bežnej klinickej praxe sa odporúča aplikovať IPDE5 v maximálnej povolenej dávke. Najnovšie sa s úspechom využíva dlhodobá, denná aplikácia tadalafilu v nízkych dávkach (2,5 – 5 mg) u viacerých jedincov s ED (napríklad aj tých s diabetes mellitus). Inhibítory PDE5 sú liečbou ED prvej línie, ale na efektivitu vyžadujú sexuálnu stimuláciu. U jedincov s nedostatočnou činnosťou sa zvažuje aj podávanie kombinácie liekov z tejto skupiny. Pre pacientov s cukrovkou je najvýhodnejšia liečba dlhodobá, pri ktorej sa užívajú lieky pravidelne, v nižšej dávke.
Najčastejšie vedľajšie účinky pozorované pri aplikácii IPDE5: bolesti hlavy, začervenanie a návaly tepla do tváre, dyspepsia, „plný nos“, menej často myalgie,poruchy zraku (vizuálne problémy). Absolútnou kontraindikáciou používania IPDE5 je súčasná aplikácia liekov obsahujúcich nitráty.
Zdroj: Marenčák J. Erektilná dysfunkcia a jej liečba. Prakt. lekárn., 2017; 7(2): 53–57