Nefrológia
Epidemiológia:
Chronická obličková choroba (CKD) predstavuje významný zdravotnícky problém. Jej výskyt stúpa, podľa National Kidney Foundation sa odhaduje na 9 až 13 %. Vo vyspelých krajinách sa často vyskytuje v súvislosti s tzv. civilizačnými chorobami, najmä cukrovkou a srdcovocievnymi chorobami. Väčšina chorých sa nachádza v prvých troch štádiách, ktoré sú často nediagnostikované a môžu prejsť až do chronického zlyhania obličiek. Pacienti s konečným zlyhaním obličiek tvoria len nepatrnú časť populácie (0,1 %), ich liečba je však veľmi nákladná.
Renálna anémia: Pri chronickej chorobe obličiek produkujú obličky menej erytropoetínu, ktorý stimuluje erytropeézu v kostnej dreni. Choré obličky neodstraňujú uremické toxíny, ktoré skracujú prežívanie erytrocytov. Ďalej pri chronickej chorobe obličiek dochádza k zníženiu filtrácia a odstraňovaniu fosfátov. Potom vzniká hyperfosfatémia. Fosfáty sa spájajú s kalciom a vytvárajú kalciumfosfátové komplexy, ktoré sa ukladajú v kĺboch a kostiach. V dôsledku tvorby kalciumfosfátových komplexov dochádza k hypokalcémii a hypokalcémia spätnou väzbou stimuluje príštitné telieska k produkcii parathormónu. No a hyperparathyreóza znižuje citlivosť kostnej drene na erytropoetín. Príčina renálnej anémie je chronická obličková choroba.
Chronická obličková choroba (CKD) nie je samostatná diagnóza. V skorých štádiach spravidla prebieha bezpríznakovo, v pokročilých štádiach sa prejavuje ako zlyhanie obličiek. Vzhľadom na jej závažnosť je účelné cielene ju vyhľadávať u ohrozených pacientov, liečebným režimom spomaliť jej zhoršovanie, čím sa dá predísť alebo oddialiť konečné zlyhanie obličiek. Rizikoví sú jedinci s artériovou hypertenziou a inými srdcovocievnymi chorobami, cukrovkou a inými systémovými ochoreniami, starší, ako 60 rokov, s ochorením obličiek u pokrvných príbuzných, po opakovaných infekciach močových ciest a dlhodobo vystavení účinkom látok, o ktorých je známe, že poškodzujú obličky (napríklad olovo alebo niektoré lieky proti bolesti).
Príznaky sú málo špecifické a vyskytujú sa až v čase, kedy sú funkcie obličiek významne zhoršené. Pacienti bývajú slabí, nevýkonní, mávajú bolesti hlavy. Niekedy sa zistí zvýšenie krvného tlaku, ak trpia výraznejšou anémiou, sú bledí, koža sa stáva suchou, neskôr vznikajú opuchy a krvné podliatiny. Zmeny množstva a vzhľadu moča sú málokedy nápadným príznakom. Hlavným príznakom pri vyšetreniach krvi je zvýšená koncentrácia produktov metabolizmu dusíkatých látok, kreatinínu a močoviny (urey). Anémia je dôsledkom poruchy tvorby hormónu erytropoetínu, môžu sa zistiť abnormálne koncentrácie vápnika a fosforu v dôsledku poruchy tvorby hormónu kalcitonínu, prípadne aj zmeny štruktúry kostí pri rőngenovom vyšetrení.Spravidla sa zistí vylučovanie bielkovín močom. Ďalšie vyšetrenia sa potom zameriavajú na zistenie príčiny chronickej obličkovej choroby: podrobné vyšetrenie moča - mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu, množstvo a druhy bielkoviny v moči, obsah minerálov, krvi - zisťuje sa zápalová aktivita - C-reaktívny proteín, indikátory poškodenia iných orgánov, infekčných a autoimunitných ochorení, ultrasonografické vyšetrenie obličiek a močových ciest a ďalšie. Ďalšie príznaky v pokročilom štádiu zlyhania obličiek sú väčšinou zhodné s príznakmi akútneho poškodenia obličiek.
Diagnostika:
Chronická obličková choroba (CKD) sa prejaví retenciou urey, kreatinínu a zníženou glomerulárnou filtráciou. Ďalej budú obličky produkovať menej erytropetínu. Anémia bude normocytová normochrómna so zníženými retikulocytmi. Laboratórne známky hemolýzy nebudú prítomné, pretože erytrocyty nehemolyzujú, ale je utlmená ich tvorta v kostnej dreni.
Liečba:
Liečba včasných štádii CKD spomaľuje progresiu do zlyhania obličiek aj redukuje výskyt komplikácii, ktoré sú následkom straty funkcie obličiek. Základom je liečba vyvolávajúceho ochorenia. Všeobecne sa odporúča úprava životného štýlu, zníženie množstva soli v potrave, podľa potreby aj obmedzenie príjmu bielkovín, dôsledná kontrola a liečba zvýšeného krvného tlaku a prípadne zvýšených koncentrácii lipidov v krvi. Tiež je potrebná liečba málokrvnosti a porúch metabolizmu vápnika a fosfátov, ktoré sú dôsledkom zníženej produkcie hormónov erytropoetínu a kalcitonínu v dôsledku poškodenia obličiek, v prípade nutnosti aj ich náhrada syntetickými analógmi.
Pacienti v konečnom štádiu zlyhania obličiek sú odkázaní na liečbu hemodialýzou, peritoneálnou dialýzou alebo transplantáciu obličiek.
Zdroj:
1. https://www.researchgate.net/profile/Peter_Blahut/publication/262313939_Anemia_-_differential_diagnosis_Slovak_language_wwwtechmedsk/links/0deec53749fc9222d9000000/Anemia-differential-diagnosis-Slovak-language-wwwtechmedsk.pdf
2. Iléšová E. et al.: Chronická obličková choroba - významný celosvetový zdravotný problém. Verejné zdravotníctvo, ISSN 1337-1789, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave 2010, ročník 7, č.4. Dostupné online: http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2010/4/illesova.pdf
3. Spustová, V., Okša, A.: Nová klasifikácia chronickej choroby obličiek a hodnotenie rizika progresie. Prednáška, X. kongres internej medicíny, Horný Smokovec, 12.-14.6.2014. Dostupné online: http://www.nefro.sk/fileadmin/Nefro/Prednasky/Spustova_-_KDIGO_klasifikacia_CKD.pdf