Infektológia

Antibiotiká sú látky, ktoré sa používajú pri liečbe infekčných ochorení spôsobených mikroorganizmami - najčastejšie baktériami. Antibiotiká nie sú účinné pri vírusových ochoreniach, medzi ktoré zaraďujeme bežné a veľmi časté zápaly horných či dolných dýchacích ciest, zápal nosohltanu, hrtanu, priedušiek či priedušnice.

Antibiotiká boli pôvodne získavané priamo z baktérií alebo húb, v súčasnej dobe sa najčastejšie vyrábajú umelo (alebo čiastočne umelo). Antibiotiká účinkujú tak, že tlmia rast a množenie mikroorganizmov (bakteriostatické antibiotiká) alebo ich priamo usmrcujú (baktericídne antibiotiká).

Najznámejším antibiotikom je penicilín, ktorý v roku 1928 objavil Alexander Fleming. Pri voľbe antibiotika berie lekár do úvahy druh a závažnosť infekcie, citlivosť baktérií v danej oblasti, spôsob podávania (k dispozícii sú tablety, sirupy, kapsule, injekcie, krémy, čapíky, očné kvapky a ďalšie), možné vedľajšie účinky spojené s konkrétnym liekom a riziko alergie u daného pacienta.

Postup liečby antibiotikami

Liečba antibiotikami sa má začať až po zistení pôvodcu infekcie (v mikrobiologickom laboratóriu skúmaním vzorky steru, krvi, moču) a po stanovení citlivosti na rôzne antibiotiká. Pretože zistenie pôvodcu trvá niekoľko hodín až dní, lekári väčšinou volia antibiotikum podľa svojich skúseností a až po obdržaní výsledkov z laboratória liečbu prípadne upravia.

Antibiotiká je nutné užívať dovtedy, kým sa organizmus nezbaví patogénnych baktérií, čo býva niekoľko dní potom, kedy odzneli príznaky ochorenia (celkom výnimočne sú antibiotiká podávané menej ako 5 dní). Predčasné ukončenie liečby môže viesť k opätovnému vzplanutiu infekcie alebo k vzniku bakteriálnej rezistencie (antibiotikum prestáva na baktérie účinkovať).

Správne užívanie antibiotík bráni rozvoju už spomínanej antibiotickej rezistencie a tým napomáha k zachovaniu ich účinnosti. Je potrebné užívať antibiotiká iba v nevyhnutných prípadoch (napr. neužívať na vírusové ochorenia) a začať liečbu okamžite po ich predpísaní lekárom. Je tiež nutné dodržať dĺžku užívania a dávkovacie intervaly (doužívať lieky).

Obvyklé nežiaduce účinky antibiotík vychádzajú z narušenia prirodzenej rovnováhy baktérií vyskytujúcich sa v črevách (hnačka) alebo u žien v pošve (kvasinkové infekcie). Nežiaduce účinky môžu byť niekedy závažnejšie a môžu narušiť funkciu obličiek, pečene, kostnej drene alebo iných orgánov. Antibiotiká môžu spôsobovať tiež alergické reakcie (od najľahších foriem, ako sú vyrážky alebo svrbenie, až po anafylaktický šok).

Antibiotiká nepatria medzi voľne predajné lieky a predpísať ich môže iba lekár.

Zdroj: Brezina M. a kol. Zásady racionálnej antibiotickej liečby respiračných infekcií. V. prepracované vydanie, 2010