Algeziológia (bolesť)
Bolesť je subjektívny nepríjemný pocit sprostredkovaný aferentným (prívodné vlákna) nervovým systémom a mozgovou kôrou súvisiaci s možným alebo aktuálnym poškodením tkaniva. Bolesť predstavuje signál nebezpečenstva, po ktorom môže nasledovať poškodenie tkaniva. Môže pomôcť pri lokalizácii chorobného procesu. Vznik a prenos signálu je neurohumorálny proces zahŕňajúci vznik bolesti podráždením nociceptorov, jej vedenie nervovými vláknami do mozgu a jej následné spracovanie v CNS. Bolesť je teda vnem subjektívneho pocitu po spracovaní v CNS.
Z hľadiska trvania bolesti sa rozlišuje:
Akútna bolesť – v akútnych fázach poruchy zdravia má bolesť význam signálu ochorenia, nebezpečenstva a poukazuje na narušenie integrity organizmu. Akútna bolesť trvá krátkodobo (rádovo dni a týždne) a je z biologického hľadiska účelná.
Symptomatická liečba má hlboký význam a akútnu bolesť je nutné razantne liečiť. Inak prichádza k rozvoju nepriaznivých patofyziologických zmien a prehĺbeniu stresu so všetkými dôsledkami. Efektívne vedená liečba akútnej bolesti má preventívny význam z hľadiska rizika prechodu do chronickej bolesti.
Chronická bolesť - trvá dlhšie ako 3 mesiace a zhoršuje kvalitu života, vedie k fyzickému a psychickému utrpeniu. Za chronickú je potrebné považovať aj kratšie trvajúcu bolesť, ak presahuje dobu obvyklú pre dané ochorenie.
Chronická, dlhotrvajúca bolesť nemá žiadnu biologicky užitočnú funkciu a je zdrojom telesných, duševných aj sociálnych útrap. Terapeutické postupy v liečbe chronickej bolesti:
1) farmakoterapia
2) rehabilitačné postupy
3) psychoterapeutické metódy
4) sociálna podpora
5) invazívne analgetické metódy
6) postupy alternatívnej medicíny (akupunktúra…)
Podľa pôvodu sa bolesť delí na nociceptívnu (nociceptorovú) a neurogénnu (neuropatickú).
Bolesť je subjektívny vnem a neexistuje pre ňu žiadne objektívne meranie. Každé hodnotenie bolesti je preto závislé od individuálneho vnímania bolesti pacientom – tzn.,že je individuálna pre každého pacienta. Neexistuje objektívna validizovaná metóda, ktorá by zmerala hodnotu bolesti.
Pre hodnotenie bolesti sa obvykle používa hodnotiaca škála od 0 do 10 bodov, kde nula znamená žiadnu bolesť a 10 znamená najväčšiu možnú bolesť, akú si daný človek dokáže predstaviť ako neznesiteľnú.
Liečba bolesti:
Základným a ideálnym postupom je odstránenie príčiny spôsobujúcej bolesť. To v mnohých prípadoch nie je možné alebo nie je celkom možné, preto je nutné liečiť/tlmiť bolesť ako symptóm. Liečba bolesti sa prelína s väčšinou lekárskych odborov a špecializácií. Pre chronickú bolesť alebo špecifické druhy bolesti existujú tzv. ambulancie bolesti, obvykle zriadené pri anesteziologicko-resuscitačných oddeleniach alebo klinikách. Okrem farmakologickej liečby (analgetiká) existuje aj liečba intervenčná – chirurgická a niektoré alternatívne spôsoby – napr. akupunktúra.
Farmakologická liečba bolesti predstavuje používanie liekov proti bolesti. Lieky sa podávajú v rôznych liekových formách, od tabliet, kvapiek a čapíkov, cez náplaste až po parenterálne podanie. Základným usmernením pre racionálnu farmakoterapiu však ostáva výber analgetika podľa intenzity bolesti, jej charakteru a podľa analgetického rebríčka.
Všeobecná schéma farmakoterapie bolesti podľa WHO
Analgetický rebríček WHO |
||
|
|
III. stupeň – silná bolesť |
|
|
Silné opioidy +/- neopioidné analgetikum |
|
II. stupeň – stredne silná bolesť |
|
|
Slabý opioid + neopioidné analgetikum |
|
I. stupeň – mierna bolesť |
||
Neopioidné analgetikum |
||
+/- koanalgetiká a pomocné liečivá |
Zdroj: Odporúčaný diagnostický a liečebný postup pre všeobecných praktických lekárov /novelizácia 2008/