Infekčná mononukleóza

Infekčná mononukleóza (žľazová horúčka, bozkávacia choroba, Pfeifferovo ochorenie) je virálna infekcia sprevádzaná vysokou horúčkou. Bežne sa prenáša z asymptomatického jedinca úzkym kontaktom prostredníctvom slín a hlienu (bozky, kašeľ, kýchanie), krvou, alebo použitím infikovaných pohárov a príborov. Najčastejšie sa vyskytuje u adolescentov a mladých ľudí (12 až 35 rokov). Najbežnejšími symptómami sú horúčka, bolesť hrdla, bolesť svalov, únava a nevoľnosť. Infekčná mononukleóza spôsobuje iba mierne ochorenie u veľmi malých detí. Jedným z príznakov infekčnej mononukleózy sú aj biele škvrny na krčných mandliach a na zadnej strane hrdla.
Ochorenie je väčšinou vyvolávané Epstein-Barrovým vírusom (EBV). Taktiež napáda iba dva typy buniek v tele: bunky nachádzajúce sa v slinových žľazách a biele krvinky, známe ako B lymfocyty (B-bunky). Výsledkom toho je tvorba reaktívnych lymfocytov a atypických T buniek (T-lymfocytov).
Ochorenie je menej nákazlivé, ako sa v minulosti bežne predpokladalo. Neexistuje nejaký určitý dôvod, prečo niekto dostane infekčnú mononukleózu a niekto nie. V zriedkavých prípadoch je osoba vysoko rezistentná voči tomuto ochoreniu. Ak je niekto infikovaný, vírus ostáva „spať“ v bunkách v tele po zbytok jeho života. Ak sa človek raz vylieči, stáva sa imúnnym a nemusí toto ochorenie dostať znova.

Infekčnú mononukleózu rozdeľujeme na klasický syndróm infekčnej mononukleózy a iné stavy spôsobené vírusom EBV.

Symptómy
Väčšinou sa prvé symptómy vyvíjajú pomaly. Inkubačná doba je zhruba 30 až 50 dní. Symptómy môžu byť podobné zápalu hrdla, alebo inej bakteriálnej či virálnej respiračnej infekcii. Symptómy spojené s infekčnou mononukleózou spôsobené EBV infekciou zriedka trvajú viac ako 4 mesiace. Ak takéto ochorenie trvá viac ako 6 mesiacov, často na nazýva chronickou EBV infekciou.
Symptómy sú väčšinou najhoršie asi týždeň potom, čo sa objavia a väčšina symptómov zmizne do troch týždňov. Avšak vážnosť a doba trvania symptómov je u každého človeka iná.
Symptómy a signály infekčnej mononukleózy sú:

• horúčka – viac ako 39ºC; môže byť mierna až veľká, ale je pozorovaná takmer u všetkých nakazených pacientov
• bolesť hrdla – biele škvrny na mandliach a na zadnej strane hrdla /povlaková angína/
• zväčšené a citlivé lymfatické uzliny – obzvlášť zadné krčné lymfaticé uzliny na oboch stranách hrdla
• vyčerpanosť
• zvýšené množstvo bielych krviniek
• zväčšená, napuchnutá, citlivá slezina a pečeň
• petechiálne krvácanie (výron, zakrvácania do kože)
• abdominálna bolesť
• bolesť svalov
• bolesť hlavy
• potenie
• triaška
• strata chuti do jedla, strata váhy
• žltačka (žlté sfarbenie kože a očí)
• depresia
• slabosť, únava a nedostatok energie (mentálna a fyzická)
• kožné vyrážky, príležitostne jemne červené vyrážky
• závrate alebo dezorientácia
• suchý kašeľ
• zväčšená prostata
• zapálené genitálie
• supra-orbitálny edém (periorbitálny opuch – je to Bassov príznak)
• petechiálny výsev na mäkkom podnebí (Holzelov príznak)

Ďalšie zriedkavé komplikácie – ťažkosti s dýchaním; pokles počtu krvných doštičiek v krvnom riečišti; anémia vyvolaná poklesom cirkulácie červených krviniek; komplikácie spojené s nervovým systémom spôsobujúce meningitídu, encefalitídu, alebo Guillian-Barrého syndróm a roztrhnutá slezina.

Množstvo ľudí nemá všetky z týchto signálov a symptómov. Veľa ľudí vystavených EBV vírusu nevykazuje žiaden zo symptómov tohto ochorenia, ale sú nositeľmi vírusu a môžu ho prenášať na iných (50% infikovaných). Tieto črty, spolu s dlhou inkubačnou dobou, robia epidemiologickú kontrolu ochorenia nepraktickou. Okolo 6% ľudí, ktorí už mali infekčnú mononukleózu, dostane ochorenie opäť.

Vo všeobecnosti čím dlhšie pretrvávajú symptómy u infikovanej osoby, tým viac infekcia oslabuje imunitný systém pacienta, a tým dlhšia bude aj rekonvalescencia. Cyklická reaktivácia vírusu, hoci zriedkavá u zdravých ľudí, je často príznakom imunologických abnormalít u malej skupiny organických ochorení pacientov, pri ktorých je vírus aktivovaný alebo reaktivovaný.

Hoci väčšina prípadov infekčnej mononukleózy je spôsobená EBV vírusom, cytomegalovírus môže vyvolať obdobné ochorenie, väčšinou spojené s miernou bolesťou hrdla. Kvôli prítomnosti atypických lymfocytov v krvnej vzorke pri oboch stavoch, väčšina lekárov zahŕňa obe infekcie pod diagnózu „mononukleóza“. Symptómy podobné mononukleóze môžu byť spôsobené adenovírusom, akútnou HIV infekciou a protozoálnou Toxoplazmou gondii.

Diagnóza je zrejmá už zo symptómov, ale môže byť potvrdená krvnými testami (serológia EBV, CMV a Paul-bunnel test - sú zvýšené pečeňové testy; v krvnom obraze je mierna leukocytóza – hlavný podiel majú lymfocyty a z nich sú to atypické lymfomonocyty).

Liečba
Keďže infekčná mononukleóza je virálnou infekciou, neexistuje žiadna konkrétna liečba. Lieky na tlmenie bolesti a na zníženie horúčky, dostatok tekutín a odpočinok sú dôležitou pomocou pri prekonaní infekcie. Pacient by sa mal vyhnúť nadmernej konzumácii sladkých vecí po dobu niekoľkých mesiacov. Stres môže predĺžiť obdobie rekonvalescencie, napríklad u ľudí študujúcich na univerzite to môže predstavovať skutočný problém. Antibiotiká sa pri liečbe nepoužívajú, keďže sú neefektívne voči virálnym infekciám. Vakcína proti EBV je vo vývoji. Súčasťou liečby je hepatoprotektívny režim. ATB sa používajú len pri bakteriálnej superinfekcii, nikdy sa nedávajú aminopenicilíny, lebo hrozí toxoalergický exantém.

Väčšina ľudí sa zotaví z infekčnej mononukleózy za pár týždňov. U veľmi malého počtu prípadov však môže toto ochorenie vyvolávať dlhodobejšie komplikácie. Fatálnosti (smrť) v dôsledku infekčnej mononukleózy sú extrémne zriedkavé v rozvinutých krajinách.