Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je vážnym, chronickým, progresívnym ochorením CNS (centrálnej nervovej sústavy), ktoré patrí do skupiny ochorení nazývaných ochorenia motorického systému.
Pri Parkinsonovom ochorení začína, z doposiaľ neznámych príčin, klesať množstvo nervových buniek produkujúcich dopamín. Výsledkom je nerovnováha dopamínu vyúsťujúca do straty koordinácie pohybov, ktoré sa často prejavujú ako trasenie, stuhnuté svaly a kĺby a ťažkosti s pohybovaním sa.
Parkinsonova chorobe bola známa už od staroveku. Presne ju však popísal až anglický lekár James Parkinson v roku 1817. Dôslednosť jeho analýz je taká veľká, že až dodnes vedci a klinickí lekári trvajú na štúdiu originálu jeho poznámok o tomto stave.
Ochorenie postihuje približne 2-och z 1000 ľudí a väčšinou sa vyvinie po veku 50-rokov.

Symptómy ochorenia
Symptómy Parkinsonovej choroby, ktoré sa postupne neustále zhoršujú, sú trasenie alebo chvenie sa; ťažkosti s udržaním rovnováhy a chôdzou; stuhnutosť alebo tvrdosť končatín a trupu; a všeobecné spomalenie pohybov (bradykinézia). Pacienti môžu mať taktiež problémy s rozprávaním či vykonávaním iných jednoduchých činností.
Keďže Parkinsonova choroba má veľmi široké spektrum prvotných symptómov, ktoré sa podobajú iným neurologickým ochoreniam, diagnostika je často náročná, pokiaľ lekár nemá skúsenosti v tejto oblasti.
Priebeh Parkinsonovej choroby sa u pacientov značne líši; niektorí pacienti majú iba niekoľko znepokojujúcich symptómov počas mnohých rokov, zatiaľ čo iní majú obzvlášť stavy, ktoré im znemožňujú čiastočne či úplne sa hýbať aj pár rokov.

Diagnóza
Stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby je často založené na typických príznakoch a symptómoch. Je ťažké pre lekára stanoviť túto diagnózu už počas jej počiatočných štádií, keďže symptómy sú veľmi nepatrné. Lekár musí pacienta starostlivo poprezerať a preskúmať jeho lekárske záznamy. Významným zdrojom poznatkov môžu byť aj jeho príbuzní. Testy, ako napríklad MRI (magnetická rezonancia), môžu byť užitočné pri preskúmaní príčin tohto ochorenia. Ľudia s Parkinsonovou chorobou často vyhľadajú pomoc najmä kvôli traseniu, ktoré je viditeľné a ľahko pozorovateľné. Či už pacient trpí alebo netrpí trasením, lekár preskúma aj ďalšie bežné symptómy Parkinsonovej choroby.

Liečba
Neexistuje žiaden liek na Parkinsonovu chorobu. Boli vyvinuté lieky, ktoré môžu pomôcť pacientom kontrolovať množstvo symptómov, tie však nezastavia ochorenie. Keďže každý pacient trpiaci Parkinsonovou chorobou reaguje na liečbu odlišne, lekári a pacienti musia úzko spolupracovať, aby našli rovnováhu medzi úžitkami a vedľajšími účinkami lieku.
Chirurgický zákrok je väčšinou vykonávaný iba u tých pacientov, ktorí trpia silným ochorením alebo rýchlo sa zhoršujúcim, ktoré nereaguje na inú liečbu. Bežne sa neodporúča, pokiaľ neboli vyskúšané všetky neinvazívne terapie, vrátane liekov. Chirurgickými zákrokmi sú – thalamotómia, pallidotómia, hlbokomozgová stimulácia.
Jednou z nových chirurgických procedúr je hlbokomozgová stimulácia, procedúra zahŕňajúca implementovanie veľmi tenkej elektródy do mozgu a využívanie slabých elektrických impulzov z prístroja (pripomínajúcich kardiostimulátor) na stimulovanie mozgu a blokovanie mozgových signálov, ktoré vyvolávajú symptómy Parkinsonovej choroby. Vedci taktiež skúmajú efekty transplantácie nervových buniek v mozgu, aby bol schopný produkovať dopamín.

Multisystémová atrofia, niekedy nazývaná Shy-Dragerov syndróm a progresívne supranukleárne ochrnutie, sú dve ochorenia, ktoré majú množstvo rovnakých čŕt ako Parkinsonova choroba. Avšak na rozdiel od Parkinsonovej choroby tieto ochorenia sa extrémne rýchlo vyvíjajú a lieky podávané aj pri Parkinsonovej chorobe zriedka zaberajú.
Taktiež ďalšie neurodegeneratívne ochorenia, ako napríklad Alzheimerova choroba, amyotropická laterálna skleróza a Huntingtonovo ochorenie majú rovnaké črty progresívneho úbytku buniek v určitej oblasti alebo v jednom z nervových systémov bez známej príčiny. Nanešťastie súčasná liečba týchto ochorení je nedostačujúca.

Zostať zdravý a aktívny počas Parkinsonovej choroby

• Naučte sa všetko čo môžete o tomto ochorení
• Hrajte aktívnu úlohu vo vašej liečbe
• Vytvorte si silnú podporu (úzke vzťahy s priateľmi, rodinou, podpornou skupinou)
• Minimalizujte stres vyvolaný prácou
• Vytvorte si zdravú komunikáciu s vašim partnerom, buďte otvorený a úprimný voči deťom
• Jedzte zdravú a vyváženú stravu (ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky)
• Kontrolujte svoju váhu, pokles môže byť signálom nedostatočnej stravy
• Jedzte potraviny s obsahom vláknin a pite dostatok tekutín
• Vyhnite sa nasýteným tukom a potravinám s vysokým obsahom cholesterolu
• Vyhnite sa jedlám s vysokým obsahom proteínov
• Rozprávajte sa o svojom zdravotnom stave s vašim lekárom
• Pravidelne cvičte alebo vykonávajte iné aktivity (chôdza, plávanie, záhradka, jogging, tanec)
• Dávajte pozor pri chôdzi, keďže Parkinsonova choroba môže narušiť zmysel pre rovnováhu (choďte pomaly, dbajte o držanie tela, noste pevné topánky s gumenou podrážkou)
• Vyhnite sa pádom (odstráňte všetky koberčeky z domu; inštalujte zábradlia a držadlá; uistite sa, že dosiahnete na telefón z postele alebo si zaobstarajte bezdrôtový telefón; odstráňte z cesty elektrické a telefónne káble)
• Obliekanie môže byť najfrustrujúcejšou aktivitou pre človeka s Parkinsonovou chorobou, kvôli strate jemnej motoriky (vyberajte si oblečenie, ktoré sa ľahko oblieka, napr. tenké tepláky, jednoduché šaty alebo nohavice s elastickým pásom, oblečenie a topánky so zapínaním na suchý zips či spony)

Tí, ktorí sa starajú o niekoho s Parkinsonovou chorobou, často čelia rastúcim tlakom a výzvam ako ochorenie postupuje. Keď sa symptómy zhoršujú, je stále ťažšie a ťažšie, aby sa človek s Parkinsonovou chorobou postaral sám o seba. Pacient možno bude potrebovať pomoc napríklad s kúpaním, obliekaním, jedením, užívaním liekov, chôdzou, čistením, nakupovaním alebo platením účtov.
Ľudia s Parkinsonovou chorobou sú niekedy deprimovaní, nervózni alebo neistí. Môžu sa taktiež prestať stretávať s ľuďmi. Povzbudzujte vášho blízkeho trpiaceho Parkinsonovou chorobou, aby navštevoval podporné skupinové stretnutia.