Depresia

Klinická depresia je stav smútku, melanchólie alebo zúfalstva, ktorý vyústil do ničivého dôsledku pre jedinca, čo sa týka jeho fungovania v spoločnosti a pri vykonávaní jeho každodenných aktivít.
Hoci sa zlá nálada alebo stav skľúčenosti, ktorý ovplyvňuje fungovanie jedinca, často označuje ako depresia, klinická depresia je lekárskou diagnózou a je odlišná od bežne používaného výrazu „byť deprimovaný“.

Depresia bola označená Svetovou zdravotníckou organizáciou za jedno z ochorení, ktoré najčastejšie vyradzujú človeka z bežné života. Vyskytuje sa približne u 25% žien a 10% mužov niekedy v priebehu ich života. Odhaduje sa, že na svete trpí 340 miliónov ľudí depresiou počas určitého času. Okrem veľkého výskytu má depresia výraznú tendenciu recidívy (vrátenia sa). Vysoký opätovný výskyt môže byť spojený s genetickou náchylnosťou, náporom prvotných symptómov, nedostatočnou diagnostikou a liečbou a nedostatočným dôrazom na prevenciu.

Neliečená depresia často vedie k osobným, manželským, rodinným, pracovným a finančným ťažkostiam a je spojená s vysokou mierou samovrážd (niektoré štúdie hovoria o takmer 15% u pacientov s vážnou depresiou).

Typy depresie
Existujú 2 základné formy depresie:

1. viac silná, krátko trvajúca forma = ťažká depresia
2. dlhšie trvajúca, menej silná = dystýmia

Ďalšími typmi depresie sú:

1. poruchy prispôsobenia sa so sprievodnou depresívnou náladou – depresívna reakcia na určitú životnú udalosť, ako napríklad smrť či rozvod
2. bipolárne ochorenie (maniakálne depresívne ochorenie) – zahŕňa periódy ťažkej depresie a následne periódy mánie (abnormálna zúrivosť a extrémne výbuchy nezvyčajných reakcií alebo energickosť)

Symptómy depresie
Jeden z dvoch nasledujúcich príznakov musí trvať aspoň po dobu dvoch týždňov:

• Depresívna nálada alebo
• Strata záujmu alebo potešenia takmer zo všetkých činností

Stačí, ak sa u človeka prejaví nejaký z týchto symptómov a v spojení s aspoň piatimi nasledujúcimi symptómami trvajúcimi po dobu 2-och týždňov:

• Pocit nesmierneho smútku alebo strachu alebo zdanlivá neschopnosť pociťovať emócie
• Pokles záujmu alebo potešenia takmer zo všetkých každodenných činností
• Zmena v chuti do jedla spojená so stratou alebo naberaním váhy
• Nepokojný spánok, nespavosť, hypersomnia, strata REM spánku
• Psychomotorický nepokoj alebo spomalené reakcie takmer každý deň
• Nevoľnosť, mentálna alebo fyzická, taktiež strata energie
• Pocit viny, bezradnosti, beznádeje, úzkosti alebo strachu
• Problémy s koncentráciou alebo pri robení rozhodnutí, všeobecné spomalenie alebo obmedzenie myslenia, vrátane pamäte
• Neustále myšlienky na smrť, samovražedné sklony bez konkrétneho plánu, pokusy o samovraždu alebo plánovanie spáchania samovraždy
• Klesajúca sebaúcta
• Nezáujem o osobnú hygienu
• Citlivosť na hluk
• Fyzická bolesť a viera, že je to príznakom vážneho ochorenia
• Strach zo „zbláznenia sa“
• Zmena vnímania času
• Podráždenosť
• Problémy s učením a zapamätávaním, ktoré predtým jedinec nemal
• Výrazné zmeny správania, ako odmietanie, sociálna izolácia a agresivita
• Nadmerné užívanie liekov a alkoholu

Príčiny
Hoci presná príčina depresie ostáva neznáma, súčasné poznatky hovoria o tom, že depresia je ochorením mozgu, ktoré je z časti dedičné a často je spojené so súčasným alebo predchádzajúcim stresovým faktorom v živote človeka.
Táto kombinácia genetických a environmentálnych faktorov spôsobuje špecifické zmeny v chemických látkach mozgu, ako napr. u serotonínu, norepinefrínu alebo dopamínu, čo môže vysvetliť niektoré zo symptómov depresie. Tento stav však môže byť zvrátiteľný liečbou.

• Dedičnosť – predpokladá sa, že ťažká depresia je v 40-70% prípadoch dedičná
• Fyziológia – zmeny alebo nerovnováha chemických látok, ktoré prenášajú informácie v mozgu / neurotransmíteri
• Psychologické faktory – nízka sebaúcta a seba hodnotenie, skreslené myslenie, osobnosť, stres
• Predchádzajúce skúsenosti – smrť rodiča, opustenie alebo odmietnutie, zanedbávanie, chronické ochorenie, fyzický, psychologický alebo pohlavný nátlak, post-traumatická stresová porucha
• Životné skúsenosti – strata zamestnania, finančné ťažkosti, dlhodobá nezamestnanosť, strata partnera alebo iného člena rodiny, rozvod alebo strata dlhoročného priateľa, alebo iné traumatické udalosti, dlhodobý stres
• Lekárske stavy – určité ochorenia, vrátane kardiovaskulárnych, hepatitídy, mononukleózy, hypothyroidizmu, organické poškodenie mozgu degeneratívnymi stavmi ako sú Parkinsonovo ochorenie, traumatické zranenie tupým nárazom, lieky na predpis (antikoncepcia a steroidy)
• Diéta – nárast depresie v industrializovaných spoločnostiach súvisí aj s diétami
• Alkohol a iné látky – alkohol, lieky na spanie, drogy ako marihuana atď. môžu hrať dôležitú úlohu v dĺžke a intenzite depresie
• Pohlavie – u žien sa vyskytuje klinická depresia takmer 2-krát častejšie ako u mužov, avšak dôvody tohto javu ostávajú stále neznáme, môžu však zahŕňať hormonálne zmeny u žien súvisiace s menštruáciou, pri tehotenstve (popôrodná depresia), pôrod a menopauza
• Život s deprimovanou osobou
• Sociálne prostredie – evolučná teória predpokladá, že depresia je obranným mechanizmom - ak sa od jedinca vyžaduje dlhodobý boj o dominanciu v sociálnej skupine a jasne prehráva, depresia ho núti podrobiť sa a akceptovať submisívnu úlohu; jedinec je tak chránený pred nepotrebným ublížením
• Ďalšie vývojové teórie – kognitívna (poznávacia) odozva, ktorá formuje dnešnú modernú depresiu sa vyvinula ako mechanizmus, ktorý umožňuje ľuďom rozpoznať, či sa ženú za nedosiahnuteľným cieľom. Iné teórie hovoria, že depresia môže byť spojené s perfekcionizmom.

Prevencia
Zdravé životné návyky (riadna strava, dostatok spánku, pravidelné cvičenie, umenie relaxovať, nepožívanie alkoholických nápojov alebo iných drog) môže pomáhať pri prevencii depresie a môže znížiť šance na jej zopakovanie sa.
Poradenstvo môže pomôcť pacientovi prejsť cez obdobia žiaľu, stresu alebo zlej nálady. Rodinná terapia je obzvlášť dôležitá u tínedžerov, ktorí sú veľmi mrzutí.
Pre starších ľudí a iných, ktorí sa cítia sociálne izolovaní alebo opustení, sa odporúča zapojiť sa do rôznych dobrovoľných alebo skupinových aktivít.

Liečba
Dobrými správami o depresii sú, že v súčasnosti je dostupná bezpečná a efektívna liečba väčšiny foriem tohto ochorenia. Najlepšou liečbou je kombinácia farmakoterapie (antidepresíva spolu s kognitívnou behaviorálnou terapiou) a psychoterapie.

Je ťažké pre ľudí, ktorí nemajú osobné alebo nepriame skúsenosti s klinickou depresiou, pochopiť jej emocionálny dopad a vážnosť. Namiesto toho ju interpretujú ako niečo podobné tomu „mať zlú náladu“ alebo „cítiť sa skleslo“. Ako naznačuje zoznam symptómov uvedený vyššie, klinická depresia je vážne, potenciálne smrteľné systémové ochorenie charakterizované vzájomne prepojenými fyzickými, emocionálnymi a kognitívnymi symptómami, ktoré majú dôsledky na normálne fungovanie človeka a jeho život bez smutných či bolestivých pocitov.

Tipy ako si pomôcť pri depresii

1. starostlivo plánujte svoj deň – urobte si vždy čas, aby ste si zadelili prácu podľa jej dôležitosti; to vám pomôže nadobudnúť pocit kontroly nad tým, čo musíte urobiť a čo môžete
2. naplánujte si prácu a spánok – 7 alebo 8 hodín spánku počas noci je dôležité pre duševnú pohodu
3. zúčastňujte sa aktivít vo voľnom čase – šport, divadlo, kluby a spolky, čokoľvek vás zaujíma môže prinášať možnosti stretávať nových ľudí zaujímajúcich sa o rovnaké veci ako vy, a to môže napomôcť vítanej zmene pri denných aktivitách
4. hľadajte pomoc u iných ľudí – môžu nimi byť váš partner alebo priateľ, rodinný člen atď.; delenie sa o emócie redukuje izoláciu a pomáha vám uvedomiť si, že nie ste sami
5. skúste relaxačné metódy – meditácia, dýchanie zhlboka, horúce kúpele, dlhé prechádzky, cvičenie – čokoľvek, čo vám pomôže znížiť pocity stresu a nepohodlia
6. nájdite si čas na seba každý deň – urobte si čas pre seba, hoci iba na 15 minút denne; zameranie sa na seba vás môže posilniť a dá vám pocit zmyslu a kontroly nad vašim životom
7. snažte sa zotaviť – najdôležitejším krokom v boji proti depresii je vyhľadať liečbu; váš praktický lekár by vám mal povedať, že pokles symptómov môže byť vašim cieľom a mal by s vami pracovať, aby mohol určiť či je potrebná psychologická pomoc, lieky alebo kombinácia oboch spôsobov liečby