Epilepsia

Epilepsia (často označovaná ako záchvatové ochorenie) je chronickým neurologickým stavom charakterizovaným návratnými nečakanými / náhlymi záchvatmi.
Názov tohto ochorenia pochádza z gréckeho epilepsies – mať zvierajúci kŕč. Bežne je ho možné kontrolovať liekmi, avšak využívajú sa aj chirurgické metódy. Starostlivo zozbierané údaje medzinárodných prieskumov uvádzajú, že asi 1 dospelý z 200 trpí návratnou epilepsiou.
Ale epilepsiu môže dostať ktokoľvek, v akomkoľvek veku a akéhokoľvek spoločenského postavenia.

Nové prípady epilepsie sú najbežnejšie u detí, najmä počas prvého roku života. Miera vzniku nových prípadov postupne klesá až do veku asi 10 rokov a neskôr sa stáva stabilnou. Po veku 55 alebo 60 rokov miera opať začína rásť. Súvisí to s nárastom výskytu infarktov, mozgových nádorov alebo Alzheimerovej choroby.

Je to druhé najbežnejšie neurologické ochorenie po migréne. V minulosti, keď sa málo vedelo o epilepsii, sa mnohí pacienti stretávali s množstvom predsudkov. V súčasnosti sa tento prístup mení. Avšak aj dnes sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí majú určité predstudky vyplývajúce zo strachu alebo nedostatku vedomostí.
Ľudia s epilepsiou musia byť opatrní na miestach, kde sa môžu zraneniť v prípade, ak dostanú záchvat (vyvýšené miesta, vaňa) a niekedy nemôžu vykonávať určité športy (napr. box či potápanie). Ale ľudia s epilepsiou môžu viesť normálny život a robiť čo chcú – chodiť do školy, na univerzitu, pracovať.

Dnes môže byť epilepsia bežne kontrolovaná správnou lekárskou liečbou. Hoci život s epilepsiou prináša určité problémy, väčšina pacientov môže viesť aktívny, zdravý a uspokojivý život. Ľudia s epilepsiou sú takí istí ako tí ostatní, s výnimkou toho, že niekedy mavajú záchvaty.
Záchvat je spôsobený náhlym vybuchnutím / prepuknutím nadbytku elektrickej aktivity v mozgu. To spôsobí dočasnú poruchu normálneho prenosu impulzov (odkazov) medzi mozgovými bunkami. Tým sa mozgové impulzy dočasne zastavia a pomiešajú sa.

Mozog
Epilepsia je ochorenie CNS, obzvlášť mozgu. Naša CNS je komunikačnou sieťou, ktorá kontroluje všetky myšlienky, emócie, dojmy, pamäť a pohyb. Nervy po celom tele slúžia ako telefónne linky, umožňujú mozgu komunikovať s každou časťou tela pomocou elektrických signálov. Pri epilepsii majú elektrické rytmy mozgu tendenciu byť v nerovnováhe (zlyhávať a generovať sa náhle, nekontrolovane vyvolávať elektrickú aktivitu v mozgu), čo vyúsťuje do záchvatov.
Ďalším dôležitým aspektom epilepsie je, že rozličné časti mozgu kontrolujú rozličné funkcie. Ak záchvat je vyvolaný v určitej oblasti mozgu, potom sa počiatočné symptómy tohto záchvatu často prejavia v tých funkciách, ktoré tá určitá oblasť mozgu riadi.

Myslenie a pamäť
Ľudia s epilepsiou bežne hovoria, že majú problémy s pamäťou. Pri záchvate môže u nich nastať dvojaký účinok na myslenie – záchvat môže narušiť tú oblasť mozgu, ktorá má na starosti určitú funkciu; a záchvat môže zastaviť komunikáciu medzi jednotlivými časťami mozgu.
Záchvaty, najmä tie, ktoré vznikajú v spánkovom laloku, môžu mať vplyv na hipocampus (pružné, mäkké mozgové tkanivo), ktorý je veľmi citlivý na zmeny mozgovej aktivity. Ak takto vznikajúce záchvaty ostávajú neliečené, hipocampus začína tvrdnúť a scvrkávať sa. Je to ako keby knihovník začal štrajkovať. Informácie môžu byť uchovávané, ale chaotickým spôsobom.
Záchvaty môžu rozličným spôsobom ovplyvniť aj reč. Väčšina ľudí má podstatnú časť ich jazykových funkcií v ľavej časti mozgu. Takže ak záchvaty začínajú na pravej strane mozgu, jazyk nemusí byť vôbec ovplyvnený. Hlavným problémom spojeným s rečou je ťažšie nachádzanie slov.
Záchvaty, ktoré vznikajú v prednom laloku môžu spôsobiť, že plánovacie aktivity sa stávajú slabšími; pacient môže byť neschopný organizovať svoje myšlienky a činy čo najlepším spôsobom. Pacient môže ťažšie vychádzať s inými ľuďmi a môže byť ťažšie zastaviť nechcené správanie.

Záchvaty
Niektorí ľudia majú zreteľné pocity či nejaké varovné signály (aury) pred príchodom záchvatu. Záchvaty môžu prísť kedykoľvek a vo všeobecnosti trvajú iba niekoľko sekúnd alebo minút, potom sa mozog vracia do normálu.

Čo robiť, keď príde záchvat?

1. Ostať pokojný
2. Položiť pacienta na mäkký povrch (koberec, pohovku, trávnik)
3. Odstrániť okuliare (ak osoba nejaké nosí) a uvoľniť všetky úzko stiahnuté veci
4. Položiť niečo mäkké pod hlavu osoby (vankúš, kabát) a uložiť osobu nabok
5. Nesnažiť sa spútavať, tlačiť osobu
6. Ostať s pacientom, až kým sa osoba nepreberie, kým jej nebude lepšie
7. Zavolať lekára alebo dospelého

Symptómy záchvatu

Počiatočné symptómy záchvatu / varovné:

• Senzorické – déjà vu, strata čuchu, zvuku, chuti a zraku alebo jeho zastretie, chaotické myšlienky, pocity v žalúdku, pocity hučania
• Emocionálne – strach/panika, živé/veselé správanie
• Telesné – závrate, bolesť hlavy, citlivosť na svetlo, nevoľnosť, otupenosť

Záchvatové príznaky / počas záchvatu:

• Senzorické – bezvedomie, zmätenosť, hluchota/zvuky, pocity elektrického šoku, mimotelový zážitok, strata zraku alebo jeho zastretie
• Emocionálne – strach/panika
• Telesné – žuvacie pohyby, kŕče, ťažkopádna reč, slintanie, mykanie očami, gúľanie očami, spadnutie na zem, trepanie nohami a rukami, neschopnosť pohybu, neovládateľnosť, hryzenie pier, vydávanie zvukov, trasenie, civenie, stuhnutie, prehĺtanie, potenie, zvieranie zubov/škrípanie, hrízenie jazyka, trhavé pohyby, ťažkosti s dýchaním, búšenie srdca

Symptómy po záchvate:

• Senzorické – strata pamäte, ťažkosti s písaním
• Emocionálne – zmätenosť, depresia a smútok, strach, frustrácia, hanba/zahanbenie
• Telesné – podliatiny, ťažkopádna reč, zranenia, spánok, vyčerpanosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, bolesť, smäd, slabosť, potreba močiť/veľká potreba

Náhla nevysvetliteľná smrť pri epilepsii
Náhla nevysvetliteľná smrť pri epilepsii (SUDEP) je zriedkavým stavom, pri ktorom mladí ľudia alebo ľudia v strednom veku trpiaci epilepsiou zomrú bez akejkoľvek zreteľnej príčiny. Predstavuje menej ako 2% úmrtí medzi ľuďmi trpiacimi epilepsiou. Osoba je často nájdená v posteli a nemá známky kŕčovitého záchvatu. Nie sme si istí príčinou tejto formy úmrtia (SUDEP), ale súčasne výskumy odhalili, že osoba sa pravdepodobne udusí narušením dýchania, tekutinou v pľúcach a tvárou nadol na posteli.

Známi ľudia trpiaci epilepsiou
Vždy existovali ľudia trpiaci epilepsiou. Od počiatku sveta mali milióny ľudí epilepsiu, od bedárov až po kráľov. Je jedným z najstarších ochorení u ľudí s bohatou a známou históriou.
Ranné zmienky o epilepsii sa datujú do 5-teho tisícročia pred Kr. do Mezopotámie. Starovekí ľudia verili, že zlé sily či démoni napadajúci ľudské telo spôsobujú epileptické záchvaty. Poverčivé interpretácie epilepsie pretrvávali po stáročia.
Ľudia s epilepsiou: Dante, Moliere, Jonathan Swift, Edgar Allan Poe, Lord Byron, Percy Bysshe Shelley, Charles Dickens, Fyodor Dostoevsky, Gustave Flaubert, Alexander Veľký, Júliu Cézar, Napoleon Bonaparte, Jana z Arku, Soren Kierkegaard, Vincent van Gogh, G. F. Handel, Niccolo Pagnini, Peter Tchaikovsky, Ludwig van Beethoven, Agatha Christie, Richard Burton, Michael Wilding, Margaux Hemingway, Danny Glover atď.