Migréna

Migréna je oslabujúce a návratné neurologické ochorenie, charakterizované pulzujúcou bolesťou hlavy, ktoré sa väčšinou zhoršuje pri hýbaní sa a často je spojená s nevoľnosťou, zvracaním, fotofóbiou (citlivosťou na svetlo) a fonofóbiou (citlivosťou na zvuky).
Stále viac sa označuje ako ochorenie, ktoré vážne znižuje schopnosť pacienta pracovať, študovať a viesť normálny rodinný život.

Jej oslabujúca povaha a výskyt (9-16% západnej populácie, najmä medzi rokmi 25 až 55) vyúsťujú do veľkého osobného a spoločenského vyhorenia, s následnými ekonomickými dopadmi.
Výskyt migrény taktiež závisí od veku. Migréna je dva až trikrát bežnejšia u žien ako u mužov. Vyšší výskyt u žien môže byť vysvetlený z časti hormonálnymi faktormi. Je bežná u všetkých rás.

U pacientov s migrénou sa môžu vyskytnúť ďalšie pridružené ťažkosti, najmä v čase vrcholiacej migrény. Sú viac náchylní na psychiatrické ochorenia, obzvlášť na depresiu a úzkosť. Migréna sa taktiež môže spájať s mŕtvicou, epilepsiou a astmou.

Migréna sa väčšinou vyskytuje v epizódach alebo „záchvatoch“. Môže byť pociťovaná ako pulzujúca bolesť a môže sa nachádzať iba na jednej strane hlavy.
Niektorí pacienti trpiaci migrénou majú varujúcu „auru“, ktorá trvá aj 1 hodinu pre začiatkom samotnej bolesti hlavy a spôsobuje problémy pri videní (svetelné záblesky, cikcakové čiary, škvrny). Takéto klasické záchvaty predstavujú asi okolo 20% migrénových ťažkostí. Migrény bez aury sa nazývajú „bežné“ a tvoria asi 80% z migrénových záchvatov.

Migrénová bolesť môže byť neznesiteľná a môže pacienta urobiť úplne neschopným vykonávania akejkoľvek základnej činnosti na hodiny alebo dokonca aj dni (4-72 hodín).

Bolo odhalených množstvo faktorov, ktoré spúšťajú záchvaty migrény: alkohol; potraviny obsahujúce kofeín, monosodium glutamán; určité druhy syrov; mliečne produkty; fermentované alebo zavárané jedlá; citrusové ovocie; environmentálne faktory /počasie, nadmorská výška, časové pásma/; stres; silné vône a pachy, tabakový dym; príliš veľa alebo príliš málo spánku; nadmerná činnosť; jasné svetlá; hlad alebo postenie sa; hormonálne zmeny; určité lieky; dedičnosť.

Manažment migrény sa dramaticky zlepšil za posledné desaťročie. Hoci stále neexistuje liek na toto ochorenie, liečivá môžu znížiť častosť migrénových bolestí hlavy a zastaviť bolesť hneď ako začne. Správne lieky kombinované s inými prostriedkami úľavy a zmenou životného štýlu môžu priniesť výrazné zlepšenie.

Symptómy migrénovej bolesti hlavy u detí
Migrény bežne začínajú v detstve, v puberte alebo v skorej mladosti a môžu byť častejšie a prudšie, keď dieťa rastie. Aj deti mladšie ako 1 rok majú tieto bolesti hlavy. Okrem fyzického utrpenia silné bolesti hlavy často znamenajú vymeškané dni zo školy a návštevy pohotovosti, ako aj stratu pracovného času znepokojených rodičov.
Migrény u detí trvajú kratšie. Ale bolesť môže byť vyradzujúca a spojená s nevoľnosťou, zvracaním a zvýšenou citlivosťou na svetlo. Migrénová bolesť hlavy sa u detí zvykne vyskytovať na oboch stranách hlavy a vizuálne aury sú zriedkavé. Ale deti majú často výstražné znaky a príznaky, ako napríklad zívanie, ospalosť alebo citlivosť na svetlo, túžba po jedlách ako čokoláda, sladkosti, jogurt a banány.
Deti môžu taktiež mať všetky príznaky a symptómy migrénovej bolesti halvy – nevoľnosť, zvracanie, zvýšená citlivosť na svetlo a zvuky – ale nie bolesť hlavy. Tieto „žalúdočné migrény“ môže byť obzvlášť ťažké diagnostikovať.
Dobrou správou je, že niektoré lieky používané u dospelých, pôsobia aj na deti. Ak má dieťa bolesti hlavy, porozprávajte sa s lekárom, ktorý môže dieťa poslať k pediatrickému neurológovi.