Antibiotiká

Antibiotiká sú chemické látky produkované žijúcimi organizmami, všeobecne mikroorganizmami. Hoci antibiotiká sú uvoľňované baktériami a hubami (fungi), v minulosti im nebola pripisovaná obzvlášť dôležitá úloha až do objavenia penicilínu v roku 1941. Odvtedy spôsobili prevrat v liečbe bakteriálnych infekcií. Dnes majú lekári dostupných viac ako 100 rozličných antibiotík na liečbu minoritných chorobných stavov, ako aj na liečbu životu nebezpečných infekcií.
Antibiotiká ako lieky pomáhajúce telu bojovať s baktériami a vírusmi tým, že zabíjajú alebo oslabujú baktérie. Sú neškodné voči virálnym infekciám (napr. bežnej nádche) a (hubovitým) fungálnym infekciám (ako napríklad plieseň). Antibiotiká patria medzi najčastejšie predpisované lieky v modernej medicíne.

Typy antibiotík
Obrovské množstvo rozličných antibiotík momentálne dostupných môže byť rozdelené rozličnými spôsobmi, napr. podľa ich chemickej štruktúry, mikrobiálneho pôvodu, spôsobu účinkovania atď.
Hoci existuje viac ako 100 antibiotík, väčšina pochádza iba z niekoľkých typov liečiv. Hlavnými triedami antibiotík sú: 

• Penicilíny (napr. penicilín, amoxicilín) 
• Cefalosporíny (napr. cefalexin) 
• Makrolidy (napr. erytromycín, klaritromycín, azitromycin) 
• Fluorochinolóny (napr. ciprofloxacin, levofloxacin, ofloxacin) 
• Sulfonamidy (napr. ko-trimoxazol, trimetoprim) 
• Tetracyklíny (napr. tetracyklín, doxycyklín) 
• Aminoglykosidy (napr. gentamicín, tobramycín)

Niektoré antibiotiká
Antibiotiká	Pôvodca	Účinok	Model činnosti
Penicilín	Penicillinum chrysogenum	Gram-pozitívne baktérie	Syntéza bunkovej steny
Cefalosporín	Cephalosporium acremonium	Široko spektrálne	Syntéza bunkovej steny
Erytromycín	Streptomyces erythreus	Gram-pozitívne baktérie	Proteínová syntéza
Tetracyklín	Streptomyces rimosus	Široko spektrálne	Proteínová syntéza
Streptomycín	Streptomyces griseus	Gram-negatívne baktérie	Proteínová syntéza
Vankomycín	Streptomyces orientalis	Gram-pozitívne baktérie	Proteínová syntéza
Gentamycín	Micromonospora purpurea	Široko spektrálne	Proteínová syntéza
Neomycín	Streptomyces fradiae	Široko spektrálne	Proteínová syntéza
Rifamycín	Streptomyces mediterranei	Tuberkulóza	Proteínová syntéza

Väčšina antibiotík má dve mená, obchodné / značkové meno (vytvorené lekárskou spoločnosťou, ktorá ho vyrába) a generické meno (založené na chemickej štruktúre antibiotika alebo na príslušnosti ku chemickej triede).
Každé antibiotikum je účinné iba na určité typy infekcie a iba lekár je kompetentný posúdiť vhodnosť výberu dostupných liečiv v závislosti od potreby.

Bakteriálna (antibiotická) rezistencia
Jedným z najpoprednejších záujmov modernej lekárskej vedy je antibiotická rezistencia. Rezistentné baktérie sa vyvinú vtedy, ak sú antibiotiká používané príliš často alebo nesprávne. Potom sa baktérie dostanú do stavu, keď nemôžu byť zabité týmto antibiotikom. Existencia antibiotickej rezistencie u baktérií vytvára nebezpečenstvo vzniku životu nebezpečných infekcií, ktoré nereagujú na žiadne antibiotiká.
Existuje niekoľko dôvodov na vývoj baktérií rezistentných na antibiotiká. Jedným z najdôležitejších je nadspotreba antibiotík. To zahŕňa časté praktiky predpisovania antibiotík pri bežnej chrípke alebo nádche. Napriek tomu, že antibiotiká nepôsobia na vírusy, mnoho ľudí očakáva, že im budú predpísané práve antibiotiká, keď navštívia svojho lekára.

Existujú dva typy rezistencie:

1. Prirodzená rezistencia 
2. Získaná rezistencia

1. Prirodzená rezistencia – Niektoré baktérie sú prirodzene rezistentné na určitý typ antibiotík, napr. gram-pozitívne baktérie sú menej citlivé na polymixíny, ako gram-negatívne baktérie.
2. Získaná rezistencia – Mnoho baktérií získa rezistenciu na jedno alebo viac antibiotík, na ktoré boli predtým náchylné.

U baktérií sa vyvinie rezistencia získaním génu kódujucého proteíny, ktoré ich chránia pred účinkami antibiotík. V niektorých prípadoch gény vznikajú mutáciou; v iných sú získané od iných baktérií, ktoré sú už rezistentné na antibiotiká. Gény sa často nachádzajú na plazmide, ktorý sa ľahko šíri z jednej baktérie na druhú – dokonca z jedného druhu baktérie na iný.
Alarmujúce množstvo ľudských patogénov získalo gény na boj so všetkými v súčasnosti využívanými antibiotikami. Tieto multi-rezistentné druhy sú obzvlášť bežné v nemocniciach, kde je časté využívanie antibiotík a pacienti majú často oslabený imunitný systém.
Výsledkom je, že väčšina infekcií spôsobených baktériami neúčinkuje (neodpovedá) na bežnú liečbu. Ochorenie môže trvať dlhšie a riziko komplikácií či dokonca smrti rastie. Taktiež neúspešnosť liečby určitej infekcie vedie k dlhšiemu času počas ktorého je osoba nakazená (nositeľ infekcie) a je schopná šíriť rezistentné druhy na iných ľudí.

Čo môžem robiť na zamedzenie šírenia antibiotickej rezistencie?

1. Nežiadajte lekára o predpísanie antibiotík na liečenie virálnych ochorení, pri ktorých sú antibiotiká neúčinné. 
2. Spotrebujte všetky predpísané antibiotiká, aj keď sa cítite už lepšie. To minimalizuje možnosť rezistencie medzi baktériami, ktoré v tele ešte ostali. 
3. Neskladujte nepoužité antibiotiká na neskoršiu samoliečbu.

Záver
Antibiotická rezistencia nie je súčasným fenoménom. Naopak, tento problém bol spozorovaný skoro potom, ako boli objavené prírodné penicilíny na kontrolu ochorení. Avšak v určitých aspektoch je súčasná situácia alarmujúca s rastúcim výskytom patogenických druhov, ktoré vykazujú viacnásobnú rezistenciu na široký okruh antibiotík.
Kým antibiotická rezistencia je prínosom pre mikróby, ľudí vystavuje dvom VEĽKÝM problémom: stále je to ťažšie odstrániť infekciu z tela; a rastie riziko získania infekcií v nemocniciach. Ochorenia ako tuberkulóza, kvapavka, malária a detské zápaly ucha sú dnes ťažšie liečiteľné ako to bolo pred desaťročiami.
Jednou z najčastejšie diskutovaných tém v súčasnosti je používanie antibiotík v poľnohospodárstve a veterinárnej praxi. Dôvodom tohto záujmu je to, že tie isté antibiotiká sa taktiež používajú pri liečbe ľudí. Teda je možné, že nezodpovedné používanie antibiotík nie iba u ľudí môže viesť k vývoju rezistencie, ktorá sa môže potom preniesť na ľudské patogény prostredníctvom plazmidov.