Pamäť

Mozog (encephalon)
Je to kontrolné centrum nervového systému. Mozog sa nachádza v hlave.
Kontroluje a koordinuje väčšinu pohybov, reakcií a homeostatických telesných funkcií ako sú činnosť srdca, krvný tlak, rovnováha tekutín a telesnej teploty. Funkcie mozgu sú zodpovedné za uvedomovanie si, cítenie, pamäť, motorické učenie a ďalšie druhy učenia.
Mozog, spolu so srdcom, je jedným z dvoch najdôležitejších orgánov ľudského tela. Zastavenie fungovania tohto orgánu predstavuje určitú definíciu smrti.
Mozog je predmetom štúdia niektorých vedeckých oblastí - neuro-vedy, psychológie, neurológie, psychiatrie, kognitívnych vied.

Problémy s mozgom
Zranenia mozgu môžu zasiahnuť rozsiahle časti mozgu, niekedy spôsobiac podstatný úbytok inteligencie, pamäte a kontroly nad telom.
Úrazy hlavy spôsobené automobilovými nehodami alebo inými údermi lebky sú vedúcou príčinou smrti. Často v týchto prípadoch poškodenie nastáva skôr v dôsledku opuchnutiu alebo edému mozgu ako samotným úrazom.
Infarkt, spôsobený zablokovaných krvných ciev v mozgu, je ďalšou z významných príčin smrti a poškodenia mozgu.
Iné problémy mozgu: neuro-degeneratívne ochorenia - Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Huntingtonovo ochorenie; mentálne choroby - klinická depresia, schizofrénia, bipolárne ochorenie, post-traumatické stresové poruchy; virálne a bakteriálne infekcie meningov (meningitída); mozgové ochorenia spôsobené pomalými vírovými neuroinfekciami (Kuru, Creutzfeld - Jakobova choroba; najčastejšie po požití ovčieho alebo hovädzieho mäsa; dochádza k špongiovitej degenerácii sivej mozgovej kôry); kongenitálne poruchy - Tay-Sachsovo ochorenie, X syndróm krehkosti, Downov syndróm, Tourettov syndróm.

Pamäť
Pamäť je vlastnosťou ľudskej mysle, schopnosťou uchovať informácie. Jednou z najdôležitejších častí mozgu v procese zapamätávania je hippocampus. Učenie a pamäť sú prisudzované zmenám v neurónových synapsách (spojoch). Existujú rôzne typy klasifikácie pamäte založené na dĺžke trvania, pôvode a vyhľadaní získaných údajov.
Základnými štádiami tvorby a vyhľadávanie pamäte sú kódovanie, uskladňovanie a vyhľadávacie spomínanie.

Typy pamäte
Existujú tri typy pamäte v závislosti do dĺžky trvania - senzorická pamäť, krátkodobá pamäť a dlhodobá pamäť.
Senzorická pamäť korešponduje približne s počiatočným momentom získania údaja. Niektorá z týchto informácií v senzorickej oblasti pokračuje do senzorickej pamäte, ktorá sa definuje ako krátkodobá pamäť. Tieto pamäte sú vo všeobecnosti charakterizované striktne obmedzenou kapacitou a dĺžkou, zatiaľ čo uchovaná informácia môže byť znovu-vyhľadaná vo všeobecnosti po určitý čas; tento typ pamäte sa nazýva dlhodobá pamäť.

Existujú dva typy pamäte v závislosti od typu informácie - deklaratívna (explicitná) a procedurálna (implicitná) pamäť.
Deklaratívna pamäť si vyžaduje uvedomelé spomínanie, pri týchto uvedomelých procesoch musí byť informácia stále znova vyvolávaná. Procedurálna pamäť nie je založená na uvedomelom spomínaní informácie, ale na implicitnom učení.

Poruchy pamäte
Väčšina zo súčasne známych vedomostí o pamäti pochádza so štúdia porúch pamäte. Strata pamäte je známa ako amnézia. Štúdiom jej rozličných foriem bolo možné vypozorovať zjavné defekty u subsystémov pamäťového systému mozgu jedinca a takto predpokladať jeho funkcie u normálne fungujúceho mozgu.