DNA

DNA (deoxyribonukleová kyselina) je genetický materiál bunky. Chromozómy sú vláknité štruktúry nachádzajúce sa v jadre bunky. Sú tvorené proteínmi a deoxyribonukleovou kyselinou (DNA). Jadrový chromatín je zo 60 % tvorený proteínmi, 35 % tvorí DNA a 5 % molekuly RNA. Gény, ktoré určujú charakteristiky organizmu, sú úseky DNA. Kódujúce úseky sú exóny a úseky, ktoré nekódujú nijakú časť bielkoviny sa označujú intróny.

Štruktúra DNA

Molekula DNA pozostáva z dvoch vlákien vytvorených z opakujúcich sa častíc zvaných nukleocidy. Existujú 4 odlišné dusíkaté bázy (adenín, thymín, guanín a cytozín), teda existujú 4 odlišné typy nukleocidov.

Spoje medzi fosfátmi a deoxyribózovými molekulami cukru spájajú susediace nukleocidové jednotky spolu do vlákna. Dve z týchto vlákien sa spájajú slabým (hydrofóbnym) spojom medzi ich bázami. Ale každá báza sa môže spojiť iba s jedným iným typom: adenín (A) sa vždy spája s thymínom (T) a guanín (G) sa vždy spája cytozínom (C). A-T a G-C sa nazývajú základné spoje. To je tzv. Chargaffové pravidlo. Výsledná dvojvláknová molekula je DNA. Táto točiaca sa závitnica sa nazýva dvojitá špirála.

Genetický kód

"Náčrt" dedičných vlastností organizmu je obsiahnutý v genetických inštrukciách uskladnených v jeho DNA. Tento genetický kód zahŕňa následnosť báz, ktoré sú jedinečné pre každý organizmus.
Charakteristiky organizmu sú výsledkom mnohých biochemických procesov kontrolovaných enzýmami. Každý enzým je tvorený proteínom (bielkovinou) a jeho vlastnosť závisí od súslednosti amino kyselín prítomných v jeho polypeptidových raťaziach. Preto DNA rozhoduje o dedičných vlastnostiach organizmu tak, že určuje, ktoré enzými sa budú vytvárať.

RNA

Druhý typ nukleovej kyseliny sa nazýva ribonukleová kyselina (RNA). Je to veľká molekula s podobnou štruktúrou ako jednovláknová DNA, ale obsahuje bázu uracilu namiesto thymínu a ribózový cukor namiesto deoxyribózového. Typy RNA sú messenger (nositeľ) RNA (mRNA), transfer RNA (prenášateľ) (tRNA) a ribozómová rRNA.