Vírusy

Vírusy sú mikroorganizmy, u ktorých sa prejavujú žijúce a nežijúce charakteristiky. Keďže sa môžu reprodukovať iba vo vnútri žijúcich buniek iných organizmov (hostiteľov), sú nazývané obligatórnymi parazitmi.

Zvieratá, rastliny a baktérie sú náchylné na napadnutie vírusmi. Keďže hostiteľská bunka je následne zničená, vírusy sú vždy spojené s nejakým ochorením. Napríklad pri vírusovom ochorení (alebo syndróme) AIDS je hostiteľským organizmom človek a výsledkom je deštrukcia imunitného systému. Vírusy sú oveľa menšie ako baktérie, preto môžu byť pozorované iba pomocou elektrónového mikroskopu.

Virión = kompletná vírová častica vytvorená z kyseliny nukleovej obalenej plášťom.

typ nukleovej kyseliny	tvar obalu	stav obalu	príklad	hostiteľská bunka príkladu
RNA	špirálovitý	nekrytý	tabakový mozaikový vírus	rastlina
		obalený	chrípkový vírus	živočích
	mnohostranný	nekrytý	vírus brániaci rastu rastlín	rastlina
		obalený	vírus spôsobujúci AIDS	živočích
DNA	špirálovitý	nekrytý	kolifágový vírus	baktérie
		obalený	vírus čiernych kiahní	živočích
	mnohostranný	nekrytý	bakteriofágový vírus	baktérie
		obalený	opar	živočích

Prenášanie vírusov
Kašeľ a kýchanie rozširujú vírusy, ktoré spôsobujú infekcie dýchacieho ústrojenstva ako napríklad zápaly pľúc. Vírus detskej obrny je vylučovaný výkalmi a prechádza na jedlo pomocou múch. Vírus spôsobujúci AIDS je prenášaný krvou a sexuálnym kontaktom.
Vírusy, ktoré napádajú rastliny, sú prenášané hmyzom, ako napríklad voškami a fyzickým kontaktom medzi listami a koreňmi. Semienka, hľuzy a odrezky môžu taktiež prenášať vírusy.

Napadnutie bunky vírusom
Vírus pozostáva z jedného typu nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) obalenej v ochrannom proteínovom obale. Jeho genetický materiál nesie všetky informácie potrebné na rozmnožovanie vírusu. Vírusy, ktoré napádajú baktérie, sú známe ako bakteriofág. Štruktúra, tvar a komplexnosť vírusov sa veľmi odlišuje.

Zmena bunkových inštrukcií
Akokoľvek úplne neaktívny mimo hostiteľskej bunky, vo vnútri vírus ihneď preberá kontrolu bunkového biochemického mechanizmu. Je závislý na hostiteľovi kvôli energii (ATP) a zásobe nukleotidov a aminokyselín, aby vybudoval nové vírové častice.
Vírové DNA (alebo RNA) najskôr potlačí replikáciu nukleovej kyseliny a proteínovej syntézy v bunke. Potom využije hostiteľské nukleotidy a aminokyseliny na produkciu mnohých identických kópií vírovej nukleovej kyseliny a na potrebné množstvo proteínových obalov.

Multiplikácia (rozmnožovanie) vírusu
Vírusy neobsahujú enzými na výrobu energie alebo proteínovej syntézy. Aby sa vírus rozmnožoval, musí napadnúť hostiteľskú bunku a riadiť metabolický mechanizmus hostiteľa, aby produkoval vírové enzýmy a komponenty.

Cesty multiplikácie sú:

1. Lytické - Plazmatická membrána a bunková stena hostiteľa je zničená, preto potom cytoplazma uniká a bunka zomiera.
2. Lysogenické - Vírové enzýmy pretrhnú chromozóm hostiteľa a potom vstreknú svoj vírový gén do hostiteľskej bunky. Potom keď sa hostiteľská bunka začne deliť, reprodukuje sa rekombinačné DNA. Laterón, prostredie, sa môže otvoriť pre dcérske bunky a následne oni reaktivujú cyklus.