Spánok

Je to proces, pri ktorom ľudia a iné živočíchy periodicky oddychujú pri vyššom alebo nižšom stupni bezvedomia a so zníženou reakčnou schopnosťou na okolitý svet.
Spánok sa vyskytuje cyklicky približne každých 24 hodín, keďže každý človek má vnútorné telesné hodiny. Cyklus sa každý deň prerušuje rozličnými stimulmi, najčastejšie prítomnosťou slnečného svetla. Jedným zo súvzťažných javov tohto cyklu je úroveň melatonínu, ktorý je vysoký v čase blízko spánku.
Počas spánku človek stráca schopnosť uvedomovať si okolie. Spiaci človek si priamo neuvedomuje okolitý svet.
Existujú aj iné stavy, ktoré majú podobné vlastnosti ako spánok. Ale skutočný spánok odlišujú od takých stavov, ako je kóma alebo smrť, 2 hlavné vlastnosti:

1. spánok je reverzibilný, spiaca osoba sa môže zobudiť
2. externé stimuly (zvuk, hmat, atď.) môžu byť včlenené do snov.

Fázy spánku
Spánok u ľudí je väčšinou rozdelený do 5 štádií v závislosti od záznamov EEG (elektroencefalografu):

• REM spánok s rapídnymi pohybmi očí (počas ktorého sa vyskytuje väčšina živých snov)
• Štádium 1 s 50% redukciou alfa vĺn v porovnaní s bdelým oddychovaním so zatvorenými očami. O tomto štádiu sa niekedy hovorí ako o somnolencii (ľahšej kvantitatívnej poruche vedomia) alebo ako o „otupenom spánku“. Vyskytuje sa na začiatku spánku a je spojený s takzvanými hypnagogickými halucináciami.
• Štádium 2 s „kmitmi“ (12-16Hz) a “K-komplexmi”.
• Štádium 3 s vlnami delta (1-2Hz) 20-50% času.
• Štádium 4 s delta vlnami počas viac ako 50% času spánku.

Funkcie spánku
Hoci je stále veľa sporov ohľadom vývojových počiatkov a príčin spánku, všeobecne je akceptované, že jednou z hlavných funkcií vykonávaných počas spánku je upevňovanie a optimalizácia spomienok (vrátane tých „nenaučených“).
Adenozín, nukleotid, ktorý má rozličné funkcie v biochemických procesoch, sa postupne akumuluje v ľudskom mozgu počas stavu bdelosti a ubúda počas spánku.
Niektoré látky, ako napr. alkohol alebo tabletky na spanie môžu utlmiť niektoré fázy spánku.
Nedostatok spánku môže viesť k oslabeniu telesných funkcií. Keď je nedostatok malý, spánkový deficit sa môže akumulovať a viesť k ospalosti. Veľký nedostatok spánku až do a vrátane jeho totálneho nedostatku môže mať dosť vážne psychologické následky.

Poruchy spánku
Väčšina porúch spánku, ktoré vznikajú v tele (napr. nespavosť) vyúsťuje z chýb v synchronizácii spánku s telesnými hodinami človeka. Iba zlomok problémov so spánkom je organického pôvodu a nedajú sa vyriešiť pomocou chronoterapie. Jedným z najjednoduchších riešení pre získanie dobrého spánku je nechať ho plynúť prirodzene.
Poruchy spánku sú často pozorované u pacientom s množstvom psychologických problémov (napr. dvojpolárne ochorenie, depresia, schizofrénia atď.).
Jedna z foriem porúch spánku, narkolepsia (človek zaspáva počas dňa pri akejkoľvek činnosti), má pravdepodobne genetický základ. Spánok sa môže vzťahovať aj na stav hypnózy.
Nespavosť sa vyskytuje väčšinou vtedy, keď je čas ísť spať, ale môže byť spôsobená aj sedatívami.